Veľká noc je najstarším a jeden z najvýznamnejších sviatkov kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
História a vznik Veľkonočných sviatkov
Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho ukrižovaní. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi približne v rovnakom čase. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha, ktorými si Židia pripomínajú svoje oslobodenie z Egypta.
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ siaha do čias židovského otroctva v starovekom Egypte.
Ako sa uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach – prechod alebo obídenie, vyhnutie sa. Všetky pojmy predstavujú skutky, ktoré urobil Boh počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.
Symboly Veľkej noci
Veľkonočný piatok - typický symbol Veľkej noci. Podľa kresťanskej viery znamená symbol obetovania sa za spásu sveta.
Voda - v tomto období sa spája so zdravím, očistou, ale i prúdením životnej sily človeka.
Zajačik / Králik - Symbol príchodu jari, symbol šťastia a zmyselnosti. Taktiež podľa jednotlivých národov môže symbolizovať skromnosť a pokoru, či plynúci čas.
Korbáč - pochádza z pohanskej viery, vychádza zo starých slovanských zvykov, kde bol ukazovateľom sily.
Vajíčko / Kraslica - zárodok života, symbol plodnosti a znovuzrodenia.
Kríž - symbolizuje večnosť, prepojenie dvoch svetov - ľudského a božského.
Bahniatka - vŕbový prút sa stal symbolom prebúdzania sa jari. V kresťanstve sa používa minuloročné bahniatko na pomazanie čela popolom na znak kajúcnosti na Popolcovú stredu, teda presne 40 dní pred Veľkou nocou.
Veľká noc sa spája s rôznymi tradíciami, zvyklosťami, pranostikami, vinšmi, modlitbami, ale aj s dobrým jedlom, stretávaním sa rodiny, návštevou kostolov a inými dnes už takmer zabudnutými úkonmi, ktoré vychádzali najmä z tradičného vidieckeho života obyvateľstva.
Veľká noc na Slovensku
-
Kvetná nedeľa - Palmová nedeľa
Veľkonočný týždeň sa začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Starší názov pre ňu bol Palmová nedeľa, čo bolo odvodené od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal.
Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok. V katolíckych kostoloch ich kňazi počas Kvetnej nedele posvätia, čím halúzky podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Počas tohto dňa sa ľudia v skorých ranných hodinách umývali v studenej vode, lebo verili, že im to prinesie zdravie a vezme všetky choroby. Pripisovali jej magickú, až zázračnú moc.
-
Zelený štvrtok - Štvrtok svätého týždňa
Na Zelený štvrtok sa tradične konzumujú zelené jedlá, ktoré podporujú zdravie a vitalitu. Domácnosti by mali byť upratané, medzi ľuďmi má vládnuť pokoj. Bol to aj prvý deň po zime, kedy začali gazdovia vyvádzať dobytok na pašu. V tento deň nebijú kostolné zvony na znak smútku, keďže deň symbolizuje poslednú večeru s Ježišom Kristom. Deň je známy aj obradom, kedy pápež umýva nohy 12 mužom, po novom už aj ženám.
-
Veľký piatok - Piatok utrpenia Pána
Na Veľký Piatok si kresťania pripomínajú umučenie a ukrižovanie pána Ježiša Krista. Veľký piatok sa trávi v kruhu rodiny v komornej atmosfére. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýta sa môžu len raz za deň. Naši predkovia sa zvykli pred východom Slnka kúpať po krk ponorení v potoku. Tento rituál mal zabezpečiť celoročné zdravie. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.
-
Biela sobota - Svätá sobota
Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku pána Ježiša, počas dňa nie sú omše. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas Bielej soboty sa v domácnostiach zvykli pripravovať jedlá na hodovanie, pretože sa končí 40-dňový pôst.
-
Veľkonočná nedeľa - Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania
Veľkonočná nedeľa je dňom hojnosti, radosti a osláv, ktoré pramenia z Kristovho zmŕtvychvstania. Veľkonočná nedeľa je hlavne prvou nedeľou po splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Je to zároveň deň osláv víťazstva života nad smrťou.
U kresťanov sa tento deň označuje za Boží hod. Celá rodina ide do kostola, na omšu, kde si nechá vysvätiť svoj slávnostný nedeľný obed.
-
Veľkonočný pondelok - Pondelok vo veľkonočnej oktáve
Veľkonočný pondelok je dňom zábavy, rodinných stretnutí, na vidieku aj dňom šibačky a oblievačky. Mladí muži navštevujú domy, kde žijú dievčatá, šibú ich s ozdobeným korbáčom z vŕbových prútov a oblievajú ich. Bitie prútikom podľa tradície zabezpečovalo silu, zdravie a hojnosť počas celého roka. Voda symbolizovala zdravie, krásu a mladosť.
Všetky spôsoby platieb sú BEZ POPLATKU
Pri objednávke 100€ a viac Vám automaticky poskytneme zľavu 3%
Pri objednávke 200€ a viac Vám automaticky poskytneme zľavu 6%
Pri objednávke 60€ a viac doprava - doručenie ZADARMO
